Keďže prislúcham k fanúšikom slobody ako takej, snažil som sa tento príbeh, príbeh skutočný, príbeh, v ktorom slovenský ľud trpí, analyzovať z pohľadu liberála. Trpí kvôli tyrani bohatých a mocných. Teda tých, ktorý svoju moc nezískali svojimi schopnosťami, ale tým, kde a komu sa narodili.

Juraj Jánošík, ako ochranca slovenských poddaných, bezpochyby zostane hrdinom slovenskej histórie. "Bohatým bral a chudobným dával". To vie hádam aj malé dieťa vyrastajúce v kybernetickom svete. Avšak aké je pozadie Jánošíkovho zbíjania? Kde bol háčik v tej dobe plnej tyranii? Prečo radšej nežil pokojný život v kruhu vlastnej rodiny?

 Jedným z problémov, ktorý aj dnes je pre množstvo ľudí nepochopiteľným, je pravý význam slova "rovnosť" a teda jej odrôd. Rovnosť šancí, rovnosť pred zákonom, rovnosť sociálna, rovnosť prijímová a iné majú i v dnešnej dobe svoj reálny zmysel. Otázkou je, ktorá z nich je tou pravou, čiže tou spravodlivejšou. Z môjho pohľadu je tou "spravne" spravodlivou rovnosť šancí a príležitostí. Teda má byť stanovený istý "právny rámec", ktorý stanovuje presné a vymáhateľné pravidlá hry. Tieto pravidlá však nesmie stanovovať istá skupina ľudí, ale majú sa pri ňom rešpektovať idey prirodzeného práva. Týmpádom sa môže každý jednotlivec prispôsobiť danému stavu a využiť svoje komparatívne schopnosti vo svoj (a teda podľa A.SMITHA aj verejný) prospech. V dobe Jánošíkovej, táto rovnosť neexistovala. Človek mal stanovený osud už pri počatí bezohľadu na to, či bol géniom alebo zručným pracovníkom. Rozhodoval o ňom len ľudský pôvod a rodokmeň.

Spôsobom, akým Jánošík tieto krivdy naprával je osobitnou kategóriou. Kategóriou, ktorá býva aj v dnešnej dobe veľmi častá avšak s istým rozdielom. Jánošík bral majetky ľuďom, ktorý si ich brali od obyčajných ľudí. Teda šlo o istú formu zlodejiny, keďže "sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého". Následne dával tieto "špinavé bohatstvá" tým, ktorým boli odobrané. "Socialista", ako sa o Jánošíkovi vtipne vraví, by tieto majetky vzal bohatým, ktorý si tieto majetky samy nadobudli, teda vlastným umom a schopnosťami. Preto Jánošíka nazývať socialistom je ideovo nemysliteľné. Nehovoriac o tom, aké veľkú neslobodu a teda "nerovnosť" socialista pácha.

Jánošíka táto nerovnoprávnosť, teda nerovnoprávnosť príležitostí trápila a uvedomil si, že aj jednoduchému ľudu patria rovnaké práva ako tým hore. Preto odoprel svoj osobný život a dal sa na cestu, ktorou obhajoval, národniar by povedal "národnú", no pravdou je, že obhajoval ideu humánnu.

 Preto aj v dnešnej dobe znie jeho odkaz napraviť krivdy, ktoré páchajú tí pri moci, nastoliť rovnoprávnosť pred zákonom bez ohľadu na spoločenské postavenie. Pretože jedine koncetrácia moci môže narušiť ľudskú slobodu a koniec koncov aj ľudskú existenciu.